Premena slnečnej energie

Fyzikálny základ

Polovodičová dióda s PN prechodom je známy polovodičový prvok. Jeho voltampérová charakteristika v tme je (obr. 1)

equation 1
kde I je prúd tečúci diódou, Io je záverný prúd diódy, U je napätie, k je Boltzmannova konštanta, T je teplota a a je súčiniteľ ideálnosti diódy, e je základ prirodzeného logaritmu e = 2,71 (obr. 1) [1].
Figure 1
Obr. 1 Závislosť prúdu na napätí polovodičovej diódy s PN prechodom za tmy.

Pri osvetlení sa dióda zmení na zdroj elektromotorického napätia (a odpovedajúceho zdroja prúdu) εphoto~Iphoto, ktoré vzniká vplyvom ožiarenia diódy, takže voltampérová charakteristika (I-U) sa zmení na tvar

equation 2
a odpovedajúce I-U charakteristiky pri ožiarení pre tri svetelné intenzity L sú na obr. 2. Prevod žiarivej energie na elektrickú je zložitý fyzikálny dej. Účinnosť prevodu žiarivej energie na elektrickú, alebo i pomer elektrického výkonu Pel = Im Um odvádzaného z článku (Im a Um sú prúd a napätie fotovoltaického článku pre maximálny výkon do vonkajšej záťaže) a Prad je výkon dopadajúceho slnečného žiarenia, definovaný and the corresponding I-U characteristics under illumination for three light intensities L are in Figure 2. Conversion of radiant energy into the electric energy is a complicated physical phenomenon. Efficiency of the conversion of radiant energy into the electric energy or the ratio of electric power Pel = Im Um from the cell (Im and Um are the current and the voltage of the photovoltaic cell for a maximum power into the external load) and the Prad ( the power of the solar radiation) is defined as
equation 3
Figure 2
Obr. 2 Príklady I-U charakteristík reálneho fotovoltaického článku s intenzitou žiarenia – 0.4 L, 0.7 L a 1.0 L. Isc je prúd nakrátko, Uoc je napätie naprázdno, Um a Im je prúd a napätie odpovedajúce maximálnemu elektrickému výkonu článku Pm

Účinnosť prevodu môže byť vyjadrená pomocou parciálnych (čiastočných) účinností

equation 4
kde ηr = Pabs/Prad = 0,70 je pomer výkonu odrazeného žiarenia k výkonu dopadajúcemu (s priemernou odrazivosťou kremíka R = 0,30 [1]), ηe = 1-T/Ts je účinnosť Carnotovho tepelného cyklu, kde T = 300 K a Ts = 6000 K sú teploty okolia a teplota Slnka, ηe = 1- T/Ts = 0,95; ηp = 0,42 [2] je príspevok k účinnosti vplyvom neprispôsobeniu sa kremíka k spektru slnečného žiarenia (obr. 3), Z obr. 3 je vidieť a je z neho zrejmé, že optimálny materiál pre slnečnú premenu je polovodič CdTe, prípadne amorfný kremík a-Si) a ηel je konečne príspevok k účinnosti, daný kumulatívnymi elektronickými parametrami fotovoltaického článku, určený vzťahom
equation 5
kde Isc je prúd článkom nakrátko ovplyvniteľný hlavne optimalizáciou transportných vlastností, pohyblivosťou, ďalej geometriou článku a hrúbkou aktívnej vrstvy, Uoc je napätie naprázdno ovplyvniteľné výberom materiálu a FF je tzv. faktor plnenia fotovoltaického článku, daný kvalitou kontaktov a morfológiou materiálu a rovnako závislý na odporu aktívnej polo vodivej vrstvy (obr. 3). Účinnosti súčasných fotovoltaických článkov sa pohybuje od 1-30 %.
Figure 3
Obr. 3 Závislosť teoretickej účinnosti fotovoltaických článkov na šírke zakázaného pásu ΔW polovodiča, kde C-Si- je kryštalický kremík, a-Si amorfný kremík

Platí rovnako dôležitý vzťah medzi prúdom článkom nakrátko Isc a napätím naprázdno Uoc

equation 6

a optimálnym odporom záťaže

equation 7

Literatúra

  1. R. Bonnefille and J. Robert, Principes generaux des convertisseurs directs d energie, Dunod, Paris, 1971.
  2. J. R. Chelikowsky and M. L Cohen.: Phys. Rev. B14, 2 556-582 (1976).
Graph